Lepšie znamená, že vynaložíme menej nákladov na svoje potreby. Nižšie náklady vznikajú vďaka vylepšeniam. Naopak, keď sa niečo zhoršuje, musíme platiť viac. Pokles cien nám vyvoláva šťastie a naopak stúpanie cien nám ubližuje. Napríklad hovienka od psov na chodníku nás nútia si dávať väčší pozor kam stúpame a napriek tomu občas do nejakého skočíme a musíme topánky vyčistiť. Ubližuje nám to. Naopak vodorovný pás, na ktorý sa len postavíme a posunie nás kam chceme nám urobí radosť, lebo nám život zjednoduší.
Zvyšovaniu cien, teda zhoršovaniu podmienok na život, hovoríme inflácia. Ak dôjde k eskalácii zhoršovania, môže inflácia byť hyper ubližujúca, hyperinflácia. Potom všetko môže stratiť hodnotu a budeme bojovať len o holé prežitie. Napríklad ja zhorším dostupnosť výrobku (zvýšim cenu a navýšim si príjem), lebo niekto mne niečo skomplikoval. Niekto iný zase niečo zhorší, lebo ja som mu skomplikoval život. A tak ďalej. A keď dôjde k obrovskému reťazovému nárastu zhoršovania, zdražovaniu, časom na ničom už nebude záležať.
Lenže dá sa zlepšovať keď niekto zhoršuje? Áno. Akceptovanie, že mne môže niekto ubližovať lebo ja môžem ublíživať niekomu ďalšiemu a robí to každý, je síce jednoduché, ale krátkozraké, nezodpovedné a časom likvidačné. Teda nemôžeme akceptovať to, že nám niekto ubližuje, niečo zhoršuje. Ak nám niekto chce ublížiť, tak tlačí nás do vojny. Lenže my nechceme do vojny a tak informujeme, že nám ubližuje a dávame mu priestor alebo aj pomoc na nájdenie iného riešenia, ktoré bude akceptovateľné. Ak však niekto trvá na našom ublížení napriek existujúcim obojstranne výhodným možným riešeniam, nesmieme sa vojne vyhýbať. Lebo ak to necháme tak, bude to výhodné pre toho, kto nám ubližuje a pre neho by bolo hlúpe keby prestal vo výhodnom. Ak nás niekto tlačí do vojny, musí mu byť jasné, že vo vojne je ubližované obidvom stranám. Ak sme príliš slabý niekomu dostatočne ublížiť aby prehodnotil svoje úmysly, alebo to nemôžeme, hľadáme spojencov (napr. políciu). No musí byť jasné, že my ubližovať nechceme a ubližujeme jedine tomu, kto trvá na našom ublížení. Potom jeho ublíženie je jeho rozhodnutie z dôvodu vynútenej vojny. Teda nie je to naše rozhodnutie a vždy trváme na tom, že my ubližovať nechceme. A on môže skôr či neskôr prehodnotiť, či trvá na našom ublížení. No niektoré jednorázové ublíženia, ktoré nás nenútia do ubližovania iným, sa neoplatia riešiť.
Keď nám bude záležať na sebe samých a aj na iných, budeme veci zlepšovať a všetko bude lepšie.
BTW: Ak trvám na obojstrannom zlepšení, som otvorený vylepšeniam a upozorňujem na zhoršenie, nie je to vydieranie, ale snaha o zlepšovanie. Ak naopak trvám na niekoho ublížení a upozorňujem na ešte väčšie ublíženie, to už vydieranie je. Málo kto vie toto.
Celá debata | RSS tejto debaty