janzilka

Ako nadviazať vzťah? Ako ho udržať? Aký vzťah mať? Dve upozornenia. Za prvé, je nespočetne veľa situácií a preto použijeme transformácie (ako keď môžete za „X“ dosadiť ľubovoľné číslo). Druhé upozornenie je, že vzťah je stav opisujúci vzájomnú interakciu, ktorý môže trvať aj milisekundy. Preto ak chceme „dlhší vzťah“, bude to chcieť viac a aj dlhších interakcií.

Ako nadviazať vzťah? Môžeme po niekom hodiť kus papiera, môžeme si prisadnúť v autobuse, alebo niekto nám pomôže zdvihnúť spadnutú vec. Nadväzovaniu vzťahov sa vlastne nevyhneme. Viac zaujímavé je, že ako ďalej. Nemôžeme celý život po niekom hádzať papier, lebo ten druhý urobí všetko preto aby sme nemohli. Preto potrebujeme rozlišovať základné typy vzťahov.

Prechádzame na transformácie. Rýchlosť čítania sa spomalí, hlava sa začne zahrievať, zasekávať, možno točiť, ale inak to nejde. Ide o pochopenie. Keď zvládneme teraz transformovať a pochopiť, tak to zvládneme aj nabudúce, keď budeme potrebovať.

Prvá transformácia. Celý život sa skladá z nespočetne veľa základných cyklov. Základný cyklus označíme: problém -> vynaloženie zdrojov -> riešenie. Potom naše riešenie alebo iné riešenie môže spustiť ďalší problém atď. Pre lepšiu predstavu majme príklad. Táto veta je neprečítaná (problém) a tak využijeme svoje schopnosti, vedomosti, čas, energiu a zobrazovacie zariadenie (vynaloženie zdrojov) aby sme ju prečítali a získali tak nové informácie (riešenie). Keď budeme potrebovať, mali by sme vedieť v akejkoľvek situácii života identifikovať takýto cyklus/cykly, že nech čokoľvek robíme tak to má dôvod a každá cesta vyžaduje nejaké zdroje. Pomenovanie základného cyklu nie je dôležité, dôležité je jeho uvedomenie. No k robotom, ktoré tiež fungujú na princípe cyklov sa prirovnávať nemôžeme, lebo roboty riešia ľudské problémy, nie svoje (našťastie).

Teraz vďaka transformácii môžeme urobiť prvé zjednodušenia. Majme problém P-X. Majme všetky známe riešenia. Niektoré riešenia riešia problém P-X, no väčšina asi nie. Majme len riešenia, ktoré problém riešia, pričom každé toto riešenie vyžaduje nejaké zdroje. Majme správne ekonomicky ohodnotené všetky zdroje týchto riešení. Keďže zdrojmi plytvať nechceme, tak ekonomicky najvýhodnejšie riešenie označme R-X. Potrebné zdroje na R-X označíme Z-X. Veľa krát však nevieme o všetkých známych riešeniach, občas nevieme či problém vôbec riešia a nemáme úplne správne nacenené riešenia. To môže vnášať nedorozumenia a nejasnosti o vzťahu. No nedorozumenia a nejasnosti sa dajú objasniť a preto tak treba spraviť skôr ako si začneme robiť jasno vo vzťahoch.

Vzťahy budeme objavovať na dvoch osobách, to sú tie základné vzťahy. Problém P-X priradíme prvej osobe. Druhej osobe dáme problém P-Y. Pripomeňme si, že základný vzťah netrvá celý život, ale len jeden základný cyklus. Dokonca jeden základný cyklus jednej osoby môže nadviazať viacero vzťahov. Pripomíname si, že pre „dlhší vzťah“ je potrebné základné vzťahy opakovať.

Potom rozlišujeme tieto základné typy vzťahov (názvy sú priradené autorom, možno ich podľa potreby vylepšiť):

1) Izolácia (Z)
Zdroje Z-X sa neprekrývajú so zdrojmi Z-Y, tu žiadny vzťah nie je. Každý si ide svojou nezávislou cestou. Patria sem aj mokré sny, kde jeden môže nadobudnúť pocit vzťahu, ktorý však reálny nie je. Na opakovanie tohto ne-vzťahu je potrebná izolácia zdrojov.

2) Vojna (Z+B)
Zdroje Z-X sa prekrývajú so zdrojmi Z-Y a tak realizácie riešení rôznych problémov P-X a P-Y sa vzájomne ohrozujú. V tomto vzťahu nezáleží na nikom a na ničom a dochádza k boju o kontrolu nad zdrojmi. Teda k nákladom na riešenie musíme pripočítať náklady na boj. Boj končí izoláciou zdrojov buď prevzatím kontroly alebo odvolaním nároku. Boj vyhráva (väčšiu časť zdrojov izoluje pre seba) ten silnejší, pokiaľ neodvolá nárok na zdroje. Silnejší sa môže vzdať zdrojov v prípade ak cena boja vyzerá byť privysoká, čo sa deje napríklad keď slabší súper v danej situácii stráca kontrolu nad ďaleko viac zdrojmi ako len prekrývajúcimi a je ochotný bojovať aj za veľmi vysokú cenu. Na opakovanie tohto vzťahu treba prekrývajúce sa zdroje a rozdielny spôsob ich využitia. Tento vzťah po prekročení určitej cenovej hranice bojov nie je príjemný a môže byť aj likvidačný. No jemné ubližovanie alebo srandičky môžu byť aj vítané, lebo ide o vzťah. Napr. v spoločenskej hre „Človeče, nehnevaj sa“.

3) Anarchizmus (Z-S) – slobodná spoločnosť
Zdroje Z-X sa prekrývajú so zdrojmi Z-Y. V tomto vzťahu však využitie prekrývajúcich zdrojov na realizáciu riešení problémov P-X a P-Y sa zhoduje a tak nedochádza k vzájomnému ohrozeniu, ale naopak k spolupráci, ktorá znižuje cenu na využitie zdrojov. Teda zisk zo spolupráce odpočítame z nákladov na riešenie. Na opakovanie tohto vzťahu treba prekrývajúce sa zdroje a zhodný spôsob ich využitia. V tomto vzťahu nezáleží na nikom, ale záleží na zhodnom názore.
Zhodný názor sa však často nedá dosiahnuť a tak pokus o opakovanie môže smerovať do vojny. Tým sa však významne predražujú pokusy o tento vzťah. Preto keď na vzťahu záleží, tak je snaha pravdepodobnosť o zhodu umelo navyšovať. Používajú sa rôzne školiace (napr. vzdelanie) alebo manipulačné techniky (napr. klamstvá) s cieľom eliminovať odlišné názory. Teda názory sa delia na „dobré“ a „zlé“ (dvojaký meter), a rovnako sa môžu rozdeľovať aj ľudia, podľa toho k akým názorom sa hlásia. Napríklad pri presadzovaní liberálnych názorov sú „dobré“ tie ekonomicky výhodné názory. Lenže pre P-A je ekonomicky výhodné R-A a pre P-B to je R-B, čiže ide o veľmi relatívny uhol pohľadu, ktorý určujú tí najmocnejší (napr. zástupca väčšiny ľudu). Problém s relatívnym uhlom pohľadu sa snažia riešiť konzervatívne názory, ktoré to „dobré“ hľadajú u Boha alebo v niečom zaužívanom. No ani v jednom prípade sa veľa problémov nerieši, vážnosť problémov narastá a odlišným slobodným názorom sa zabrániť nedá. A tak vznikajú rôzne triedne vrstvy, zoskupenia a iné spojenectvá založené na zhodnom názore. Čo môže byť aj veľká výhoda. Napríklad v službách, kde zamestnanci jednej spoločnosti spolupracujú a snažia sa byť lepší ako iná spoločnosť v boji o pozíciu na trhu a to pomáha rozvoju služieb a znižovaniu ich cien.

4) Autokracia (Z+A) – spoločnosť pod autoritou X
Zdroje Z-X sa prekrývajú so zdrojmi Z-Y, no realizácie rôznych problémov P-X a P-Y sa vzájomne neohrozujú, lebo veľkou mocou je dané, že prekrývajúce zdroje sú pod kontrolou (vo vlastníctve) autority X. Záleží len na osobe-autorite a môže užívať vlastníctvo podľa vlastného uváženia. Na opakovanie vzťahu okrem prekrývajúcich sa zdrojov je potrebné aby tie zdroje boli v súkromnom vlastníctve autority X. Hovoríme o nadvláde X vo využití prekrývajúcich sa zdrojov nad poslúchajúcim / poddaným Y.
Tým, že podaný spolupracuje pri použitý zdrojov, tak náklady pre X sa znižujú. Ale naopak pre Y sa náklady zvyšujú. No tento vzťah je stavaný aby nedovolil útek (izoláciu), útoky (vojnu) alebo ponižovanie na nižšiu vrstvu (anarchizmus), inak by zdroje neboli pod kontrolou. Za protiprávne konanie sa platí cenou (trestom), ktorú určuje autorita. Cieľom trestu je aby sa nežiadúce užívanie zdrojov neopakovalo. Teda pri nežiadúcom opakovaní vzťahu treba pripočítať náklady vyplývajúce z trestov. Ak chceme opakovanie bez nákladov na tresty (bez poškodzovania), je potrebné aby pre poddaného bolo opakovanie vzťahu výhodnejšie ako neopakovanie = zodpovedné zaobchádzanie s poddaným. Zodpovedná autorita sa o poddaného stará. Potom poddaný je motivovaný vzťah opakovať keď potrebuje aby bolo o neho postarané, napríklad pred nejakou hrozbou alebo aj samotou. Aj keď poddanému môže byť príjemne byť vo vzťahu, časom však prichádza o vlastný život, neriešia sa jeho problémy tak ako je nevyhnutné, ale riešia sa cudzie, lebo stále platí, že záleží len na autorite a tak časom konfliktu s autoritou sa zabrániť nedá.
No tento vzťah vďaka jednoznačnému určeniu vlastníctva a snahou starať sa zodpovedne eliminuje boj, čo prináša mnoho výhod. Napríklad veciam nevadí, že nežijú a keď je potrebná kontrola nad nimi a bude sa s nimi zaobchádzať zodpovedne, jednoznačné vlastníctvo je najlepšia voľba. Eliminácia vnútorných bojov tiež dáva príležitosť k zjednoteniu využitia zdrojov a tak k zjednoteniu proti spoločnému nepriateľovi. Spoločný nepriateľ môžu byť aj nezhody v situáciách, kde nie je priestor na boj a ani na spoločnú dohodu. Vtedy slabší sa stáva autoritou a musí sa správať veľmi zodpovedne inak mu bude autorita odobratá silnejším. Preto skôr muži vyzdvihujú dôležitosť žien komplimentami, žiadajú o ruku odovzdávaním vlastných zdrojov alebo dávajú prednosť ženám vo dverách. Komplikuje sa to keď muž je zodpovednejší, keď sa riešia prevažne problémy ženy a problémy muža sa kopia. No keď záleží na oboch, to je už iný typ vzťahu.

5) Demokracia (Z+D) – rovnocenná spoločnosť
Zdroje Z-X sa prekrývajú so zdrojmi Z-Y, no realizácie rôznych problémov P-X a P-Y sa vzájomne neohrozujú, lebo veľkou mocou je dané, že prekrývajúce zdroje sú v spoločnom vlastníctve tak aby ich použitie bolo akceptovateľné pre X aj Y. Záleží na obidvoch osobách a zdroje môžu využívať len s ohľadom na druhú osobu. No aby to bolo možné musí byť známe, čo je pre druhú osobu neakceptovateľné, čo jej spôsobuje škodu – nespravodlivosť. Potom bezohľadné využitie zdrojov je chyba, za ktorú sa musí platiť. Cieľom ceny za chybu je odškodnenie za vykonanú nespravodlivosť, teda počíta sa s nedokonalosťou / nedôverou a opakovanie chýb je akceptovateľné. Kým v autokracii čo je chyba a koľko sa za ňu platí určuje autorita, v demokracii sa definícia chyby aj jej cena určuje dohodou – spoločnou mocou. Dohody možno vytvárať aj v anarchizme, no tam škody nie sú vymožiteľné lebo počítajú s úplnou dôverou, dokonalosťou jednotlivcov. Teda k nákladom na riešenie musíme pripočítať náklady na demokraciu, ktoré nevznikajú len pri chybách, ale aj v dôsledku obmedzeného využívania zdrojov. Na opakovanie tohto vzťahu, okrem prekrývajúcich sa zdrojov a rozdielnych problémov je potrebné aby záležalo na obidvoch problémoch, teda spoločné vlastníctvo zdrojov.
Pri užívaní spoločných zdrojov je potrebné poznať problém druhej strany. Lebo poznaním len problému P-A sa vieme dostať len k riešeniu R-A. No poznaním P-A a P-B súčasne sa vieme dostať k riešeniu R-C, ktoré rieši oba problémy. Poznanie viacerých problémov potom umožňuje aj rozvoj spoločnosti, ktorý nie je možný už v dokonalej spoločnosti. Na to je však potrebná vyspelá komunikácia a čím viac problémov, tak viac vyspelejšia musí byť. A keďže osobná komunikácia ľudí má svoje hranice, tak je potrebné využívať určité nástroje (zástupcovia ľudí, inteligentné IT systémy a pod.), ktoré dokážu zozbierať čo najviac problémov, mať dostupnosť k všetkým riešeniam, ich skutočným cenám a tak vyberať vhodné riešenia. Od vyspelosti komunikácie závisí vyspelosť demokracie. No nevyspelosť komunikácie nie je nepriateľom tohto vzťahu. Nepriateľom je dokonalosť. Pri dokonalosti je zbytočné určovať ceny za chyby, je zbytočné sa zamýšľať nad chybami keď ku ním nemôže dôjsť a ani nedôvera už nemá svoje miesto. Potom výhodnejší vzťah od demokracie je anarchizmus. Anarchizmus je výhodný aj pre osoby s veľkou mocou. Lebo tie v anarchizme dokážu z nespravodlivosti viac ťažiť ako stratiť. A tak v demokracii zo strany mocných prichádzajú argumenty, ktorých cieľom je aby nezáležalo na každom. A keď raz nezáleží na druhom, tak neskôr nebude záležať ani na nás a v pohode je to len v dokonalom svete. Teda demokracia je vhodná tam kde prekáža izolácia, vojna, triedne rozdiely, ale nedokonalosť je vítaná, že nie je každý schopný všetkého (kde hrozia privysoké autokratické tresty). Demokracia sa hodí najmä na spravodlivé užívanie spoločných zdrojov a keď je potrebné si poradiť aj s nezodpovednosťou druhých strán. Ako napríklad spolunažívanie v partnerských vzťahoch, spolunažívanie v štáte, štátov vo svete, využívanie prírodných zdrojov ako vody, pôdy, klímy a podobne. Podobne ako v autokracii, tak aj v demokracii je kľúčové aby silnejšiemu záležalo nie len na sebe, ale aj na slabšom, inak silnejší dokáže oslabiť moc demokracie. Zbraňou slabších je však trvanie na demokracii, že záleží na každom. Lebo demokracia je najlepším riešením na riešenie nespravodlivosti, proti čomu nezmôže ani autokracia keďže sama sa snaží konať zodpovedne.

STRUČNÉ ZHRNUTIE
Život je o využívaní zdrojov na riešenie problémov. Potom prekrývajúce zdroje vytvárajú vzťahy (názvy možno vylepšiť):

Vojna – bez vlastníctva, boj o zdroje
Anarchizmus – bez vlastníctva, zhodné využitie zdrojov
Autokracia – súkromné vlastníctvo, využitie zdrojov podľa vlastníka
Demokracia – spoločné vlastníctvo, využitie zdrojov podľa dohody

Zdroje možno aj rezervovať, či už pre prítomné alebo budúce využitie. Keď danú rezerváciu rešpektujeme, hovoríme o vernosti a s takýmto dlhodobým cieľom možno mať pocit vzťahu dlhodobo. Na druhej strane keď nám niekto povie, že chce aby sme boli len kamaráti, znamená to, že určité zdroje sú už rezervované (môžu byť aj pre vysnenú princeznú/princa).

Cieľom tohto článku je vniesť do vzťahov prehľad, aby neboli už komplikované a mohlo sa ľahšie o vzťahoch diskutovať. Ak vieme k tomuto cieľu prispieť nad rámec článku, v diskusii máme priestor. Ak máme deštruktívne sklony, tak môžeme síce zahltiť diskusiu hejtami, ale lepšie je keď začneme hovoriť o svojich problémoch. Lebo na každom človeku záleží, na každom z nás.

Prečo článok tu a teraz? Po objasnení vzťahov snáď už môžeme viesť diskusie o vojne na Ukrajine a budú oveľa jasnejšie. Asi sa zhodneme, že v tejto vojne nejde len o nejaké územie na Ukrajine, ide o ďaleko viac obidvom stranám (Západ vs Rusko) a preto náklady a škody sa môžu vyšplhať do extrémnych hodnôt až katastrofálnych. V konečnom dôsledku však buď silnejšej strane začne záležať na druhej (demokracia) a potom prehra druhej vadiť nebude. Alebo boj pôjde až kým sa jedna strana neoslabí natoľko, že bude môcť byť pod kontrolou druhej (autokracia) alebo bude taká veľmi slabá, izolovaná alebo mŕtva, že nebude môcť ublížiť (žiadny vzťah, napr. Severná Kórea bez jadrových zbraní).
Možno sa ešte bude dať jedna strana zmanipulovať k rovnakému názoru (anarchizmus), no je naivné si myslieť, že rovnaký názor vydrží dlho, hlavne keď sú obe strany vo vojne, čo je opakom zhodných názorov. Naivnejšie ešte viac je však dostať jadrovú a rozlohou obrovskú veľmoc do izolácie, ibaže by niekto rátal s tým, že všetky svoje rakety Rusko odpáli, nebude mať už žiadne, dôjde k úplnému rozpadu Ruska (ktoré v čase ohrozenia sa zjednocuje) a kopec iných predpokladov, ktoré budú stáť neskutočne veľa nákladov a utrpenia aby mohli byť dosiahnuté.
A ak naopak, my (západ) sme tí slabší, tak je načase aby sme sa zjednotili a dali silnejšiemu súperovi najavo, že demokracia je to jediné čo mu dovolíme presadiť a neoháňali sa tu nejakou izoláciou Ruska. Lebo z pozície slabšieho je hlúpe presadzovať izoláciu silnejšieho. No demokracia sa presadiť vždy dá a namiesto mŕtvych ľudí to bude vyžadovať živých ľudí. Ľudia diskutujme, inak nám bude veľmi zle! Inflácia je len začiatok utrpenia z vojny!