janzilka

Všetci vieme, že rastie extrémizmus. Môžeme ho nazvať aj radikalizmus, terorizmus, fašizmus, a tak ďalej, pričom všetky tieto pojmy majú spoločnú vec. Tou spoločnou vecou je považovanie nejakého názoru za výnimočný a odmietanie iných názorov. A pritom je úplne jedno aký názor považujeme za výnimočný.

Môže byť napríklad demokracia extrémistická? Môže byť extrémistické jej presadzovanie, keď sa tvrdí, že len demokracia je výnimočná a iné je zlé. A paradoxom býva, že potom iný názor sa označí za extrémizmus.

A teraz preč s komplikovanými pojmami. Majme môj názor, že 1+1=2. A majme názor spolužiaka, že 1+1=3. Má iný názor a rešpektujem jeho názor. No jeho názor nemôžem prijať, lebo mne by nefungovali počty. Ale to mi nedáva právo označiť môj názor za výnimočný a spolužiaka označiť za hlupáka. To čo môžem, je ponúknuť mu môj názor (ak mi neodobral súhlas na jeho oslovovanie). On tiež môže ponúknuť mne jeho názor. No v momente keď ho začnem nútiť aby si 3 prepísal na 2, začínam sa správať extrémisticky a je jedno aké úmysly mám, že len chcem aby mu fungovali počty. V tom momente som chcel aby prijal niečo čo prijať nedokázal a mal som sa radšej nad svojím názorom zamyslieť, že prečo to nedokázal prijať, že čo som nedostatočne vysvetlil. Teda dopustil som sa extremistického konania.

A robí to zo mňa teroristu? Zaslúžim si aby som bol potrestaný, aby mi bolo ublížené? Jasné, že nie. Aj extrémistických názor je názor, ktorý treba rešpektovať, avšak prijať ho nechceme lebo zvyšuje napätie, spôsobuje konflikty a vojny. A keď vojnu nechceme, niekto by nám mal ukázať ako sa dajú veci riešiť inak a tak aby sme to vedeli prijať. Presne rovnako ako keď chceme aby fungovali počty. Riešenie rozhodne nie je, že teraz by sa so mnou nikto nemal rozprávať. Lebo keď si toto neuvedomíme tak ubližovažovanie sa stane súčasťou nášho života.

Keď však niekto trvá na tom, že vojnu chce tak tam sa vojne samozrejme nevyhneme, ale s čistým svedomím a rešpektom mu tu vojnu môžeme dať a verím, že ho vojnou aj poraziť. Avšak neverím, že niekto vojnu naozaj chce a chce byť porazený. Ibaže by to skrýval a ostatných označoval, že vojnu chcú a mohol ich poraziť. Naštastie každý má právo vyjadriť sám za seba a ešte som nepočul niekoho, kto by vojnu chcel.

Týmto chcem vyzvať aj všetky parlamentné strany, vrátane opozície aby sa nesnažili ubližovať a terorizovať s „dobrým úmyslom, že ich názor je najlepší“, ale vniesli do života viac rešpektu, viac prijateľnej komunikácie a potom viem garantovať, že bude menej extrémizmu a menej vojen.