janzilka

Dôvodom vojen sú zlé rozhodnutia zlých ľudí. Preto cieľom projektu bolo významne znížiť zlé rozhodnutia a zlých ľudí. No aby ľudia od projektu neboli tí zlí a nerobili tie zlé veci, muselo sa jasne prísť na to čo je zlé. Výsledkom bolo, že zlí ľudia neexistujú a neexistujú ani zlé rozhodnutia. Zistilo sa, že sú len ľudia, ktorí v niektorých činnostiach sú zlí a sú len rozhodnutia, ktoré v niektorých situáciách sú zlé.

Zistilo sa, že na vojne nie je hrozné, že umierajú ľudia, že sa ničia stavby aj veci. Veď nikto nežije večne a nič nevydrží večne. Na vojne hrôzostrašné je, že koniec toho všetkého nedáva zmysel. Ale aký zmysel? Zistilo sa, že na udržanie života a jeho rast je potrebná moc a tá sa získava cez základný cyklus „problém-riešenie“. Potom v každom cykle veľkosť získanej/zachránenej moci závisí od výberu riešenia a tie rozlišujeme vďaka zmyslu. Ten „šiesty“ zmysel, ktorý má každý z nás, pomáha aby sme vybrali to najmenej drahé (peniaze, čas, práca, nové problémy, …) riešenie, pričom tie drahé riešenia nám nedávajú zmysel.

A vojna je extrémne drahé riešenie, ktoré ohrozuje našu moc, náš život. Preto nedáva zmysel.

Aj keď všetci máme šiesty zmysel, každý máme iné myslenie, iné správanie a inú moc. Dôvodom sú iné problémy a iné riešenia každého z nás a hlavne ich spracovanie. Pre chudobnejších ľudí je typické, že ľahko označia problém za neriešiteľný a keď zahadzujú problém resp. cieľ, tak sa vzdávajú moci. Kvalita riešení zase závisí, či niekto všetky riešenia „už vie“, či sa neustále učí lepšie, alebo či dokonca skúma a hľadá lepšie.

Potom „zlé“ rozhodnutia v danej situácii vznikajú keď „šiesty“ zmysel nevidí lepšie riešenia. A zlý človek v danej činnosti je keď nevie v danej činnosti robiť „dobré“ rozhodnutia.

S ohľadom na vyššie napísané sa presne popísali príčiny vzniku vojny:
1) Odhodenie mieru – cieľ, mať mier, bol zahodený, už nestál v ceste pri príchode vojny. Dôvodom býva nedostupnosť zmysluplných riešení pre mier.
2) Útok ako najlepšie riešenie – veľkosť problému bola možno nafúknutá a iné riešenia boli nedostupné aby pre útočníka útok dával zmysel.
3) Protiútok/obrana ako najlepšie riešenie, teda zväčšenie problému nepriateľa ako najlepšie riešenie – mier u napadnutého bol tiež zahodený, problém bol jasne veľký a iné riešenia neboli dostupné a tak protiútok/obrana dávali zmysel.

Cieľom protiútoku/obrany býva navýšiť cenu útoku aby útočník útok začal považovať za nezmysel. No keď útok je jediné riešenie, tak na cene nezáleží a vojna sa len prehĺbi. Vtedy takýto protiútok/obrana patria skôr do ríše zvierat, ktoré nevedia navzájom komunikovať a len protiútokom/obranou vedia ukázať cenu útoku. Pričom táto primitívna cena útoku nemá útok odškodniť, ale len presmerovať útočníka aby útočil inde keď potrebuje. Lepší prístup pre ľudí keď už dôjde k útoku bez vopred zadanej akceptovateľnej ceny (inak by sa útok odškodnil a všetci by boli spokojný) je podpora nepriateľa, zmenšenie jeho problému iným riešením ako je vojna, teda diplomacia. Ale bohužiaľ podpora sa zahadzuje hneď v prvom bode. Pritom, ani tá najhlúpejšia podpora (dať útočníkovi čo chce) nebola nikdy drahšia ako vojna.

Vieme, že vojna dáva zmysel zapojeným stranám, ale je to len ich pohľad a vojna je stále nezmysel.

Finálne sa zistilo, že na získanie a udržanie mieru je vo významnej miere potrebné:
1) Nezahadzovať ciele/problémy.
2) Nikdy neprestávať skúmať problémy a hľadať lepšie riešenia.
3) Vedieť o všetkých riešeniach a o ich skutočných cenách.
Výsledkom by bolo menej nevyriešených problémov, menej utrpenia a menšia šanca na veľký problém, ktorý by stál za vojnu. Ak by tá miera nestačila, aplikovalo by sa to vo väčšej miere.

Je ľudstvo však tohto schopné? Bez pomoci určite nie. Totiž žiaden človek nie je schopný zniesť priveľa nevyriešených problémov, musí ich zahadzovať. Žiaden človek nie je schopný skúmať veľa problémov a veľa riešení. Žiaden človek nie je schopný naučiť sa, vedieť a aktualizovať priveľa riešení. A akonáhle sa spoločnosť dostane do bodu, že už nezvláda nápor problémov a riešení, problémy sa začnú viac zahadzovať a kvalita riešení sa viac zhoršovať. Vtedy sa zvyšuje pravdepodobnosť ostrej vojny. Teraz možno tomu pomohla pandémia, ktorá ani ešte neskončila. No ak ľudstvo súčasné vojny prežije tak ho čakajú ešte minimálne klimatické zmeny. A tie budú viesť s istotou k oveľa väčším vojnám ak sa nič nezmení.

Ľudstvo potrebuje neodkladnú pomoc. Preto výsledkom projektu Svetový mier bol nástroj. Nástroj, ktorý mal rozširovať schopnosti ľudí, aby zvládali nezahadzovať problémy (veď riešenia môžu hľadať aj iný), aby problémy boli skúmané, riešenia vylepšované a aby ľudia mali prístup ku dostačujúcim riešeniam.

Znie to jednoducho, aj veľké zisky by sa dali brať za tú moc čo by ním ľudia získali, ale je to veľmi ťažké. Nástroj zostrojiť sa dá za pár týždňov voľného času. Ťažké je ľudí naučiť používať ho. Ľudia sú naučený celý život nejako fungovať. A zrazu majú používať nejaký nástroj? A prečo by to mal robiť jeden keď nikto to tak nerobí? Dá sa tomu nástroju vôbec veriť? A nestačí len vyriešiť vojnu a ostatné nechať po starom? Ale tak to býva. „Nové je zlé“.

Vytvoril som stránku dajproblem bodka sk, no úplne som zlyhal. Už tri mesiace smerujem troch ľudí aby stránku používali, no bez akéhokoľvek úspechu. Už stránku ani nevylepšujem, nestaviam. Pritom zahadzovať problémy/ciele (napr. mier) je čistý nezmysel, keď ich človek vie položiť na stránku aby im riešenia hľadal a vylepšoval niekto iný a nezaťažovali jeho a navyše neprišiel o moc, ktorú stratí zahodením problému. Stránka by asi potrebovala marketing, kampane, oveľa lepších programátorov, lepší dizajn alebo spraviť úplné novú. Nejde mi to. Kto sa dokáže dostať ďalej ako ja, do toho! Môže počítať aj s mojou podporou. Mám tri deti a na ich budúcnosti mi neskutočne záleží. To čo nevieme zvládnuť sami, zvládneme spolu.