Komfortná zóna znamená „žiadny problém“. Ako sa prejavuje? Keď je všetko v poriadku, majú na ňu všetci plné právo. No človek si ľahko zvykne na komfortnú zónu, je príjemná. A keď niečo nefunguje, človek sa snaží potlačiť túto skutočnosť. Je to napríklad sťažovanie sa, útočenie na niekoho / na niečo čo nás v tej komfortnej zóne vyrušuje, ale aj maskovanie toho čo nefunguje. Cieľ je aby problém neexistoval.
Ide o prirodzený inštinkt, ktorý máme „od prírody“. Preto treba čakať, že veľká časť populácie sa bude chcieť zbaviť problému. A populizmus ide rovnakým smerom. Ľudia radi počúvajú to čo chcú počuť. No pomáha ľuďom tento smer? Pre tento smer totiž platí: „prežije ten najsilnejší“. Problémy sa neriešia, stupňujú sa a stupňujú a nakoniec silnejší jedinci to proste zvládajú lepšie.
Teraz je doba kedy to krásne vidieť. Videli sme to na Covide a ešte čerstvejšie to vidíme na útoku Ruska. Rusko nám komfortnú zónu kradne a tak sa ľudia chcú zbaviť Ruska a otáčajú sa Rusku chrbtom. Ale toto mieru nepomáha, lebo na protiútok sa reaguje protiútokom. Problém sa stupňuje a prežije len ten najsilnejší. Iné by bolo, keby bola dohodnutá cena za útok na inú krajinu. V stabilnom svete majú veci dohodnutú cenu a preto urobenie škody (napr. nákup) alebo vzatie si cudzích peňazí (napr. zaplatenie) nie je žiadny útok a ani nie protiútok.
Lenže keď chceme hovoriť o mieri, tak potrebujeme od prírody iný dar. A tým je komunikácia. Komunikáciou dokážeme nastoliť poriadok / uzavrieť dohodu / nastaviť cenu tak aby to bolo akceptovateľné. Vďaka komunikácii už neplatí, že prežije najsilnejší. Vďaka komunikácii sa dá zvládnuť ďaleko viac ako sú možnosti aj toho najsilnejšieho jedinca. Sem sa hodí spojenie: „problém je príležitosť posunúť sa ďalej“. Problémy je preto dobré vnímať, komunikovať o nich a vyberať si tie, ktoré nás posunú najďalej. Tu komfortná zóna ide bokom a je jedno kto čo chce, dôležité je aby to fungovalo.
No späť ku potláčaniu problémov. Na čom sa budeme dohadovať keď problém nemáme? Prečo by sme sa mali slušne dohadovať s niekým, kto nám ublížil? Na týchto reakciách vidieť, že ignorovanie problémov, odmietanie komunikácie a ochraňovanie si svojej komfortnej zóny sa zatvárajú dvere riešeniam. Preto vojna trvá dovtedy, kým veľká časť ľudí neopustí svoju komfortnú zónu, neuvedomia si problém a nezačnú vyžadovať riešenia. Koľko to potrvá ohľadom aktuálneho diania čo začalo na Ukrajine, to nikto nevie. Môže to byť pár obyčajných bômb, možno chemických, možno bude potrebných pár atómových bômb, možno ich bude treba viac pre každého. V druhej svetovej stačili dve atómové na celý svet. No keď to príde a veľa ľudí už bude mať skutočný problém, vtedy bude dosť veľký priestor na hľadanie riešení. Pritom problém sa mohol kľudne riešiť ešte kým Putin písal romány o Ukrajine a nemusela padnúť ani jedna bomba.
Tento článok však nie je to len o vojne s Ruskom. Je to o všetkých problémoch, ktoré ľudstvo ignoruje a nerieši, vrátane klimatických zmien. Prečo? Lebo milujeme komfortnú zónu. Momentálne by to chcelo mierový pochod, kde by sa vyžadoval poriadok v Európe a možno aj vo svete.
Celá debata | RSS tejto debaty