janzilka

Každý z nás sa už stretol s problémom. V komentároch sú vítané skúsenosti. Hejteri, znesieme aj vaše komentáre, ale treba nechať priestor aj konštruktívnej debate.

Problém, je negatívny vplyv niečoho. Sú tri úrovne tohto vplyvu:
1) akceptovateľný problém – keď nám nevadí pôsobenie tohto problému, dokážeme to zvládnuť bez ujmy (napr. zľaknutie sa hromu, alebo názor niekoho, kto nemá právomoc poúčať iných a pod.)
2) neakceptovateľný riešiteľný problém – keď sa nevieme prispôsobiť danému problému, ale dokážeme nájsť riešenie problému (napr. keď prší na mňa, prechladnem a riešením je, že nenechám na seba pršať pomocou dáždnika. Alebo keď ma niečo kompetentné informuje mylne a robím chybné závery, tak riešením sú vynaložené zdroje, ktoré preveria kompetentnosť zdroja.)
3) neakceptovateľný neriešiteľný problém – keď sa nevieme prispôsobiť danému problému a zároveň nedokážeme nájsť riešenie problému (napr. oheň spáli celé moje telo a neexistuje spôsob ako žiť bez tela).

Z pohľadu vývoja:
1.úroveň patrí k životu.
2.úroveň zabezpečuje rast spoločnosti (záleží od riešenia, viac v časti „Riešenie problémov“).
3.úroveň je odovzdanie informácie svojim orgánom, ktoré keď sa zmenia umožnia hľadať nové možnosti.

Z pohľadu zmien:
1.úroveň je stav bez zmien.
2.úroveň je zmena nášho spolunažívania (fungovania).
3.úroveň je zmena v tele (zmena vo fungovaní orgánov).

Spolunažívanie je súbor pravidiel, ktoré obmedzujú interakcie medzi prvkami. Prvkami sme my, spoluobčania, činitelia, peniaze, majetok, … a súbor pravidiel je štát (máme štátnu príslušnosť), ktorý upravuje právomoci. No pravidlá môžeme mať aj prísnejšie, napr. rodinné alebo osobné obmedzenia, za účelom lepšieho spolunažívania.

Riešenie problémov:
Problém je negatívna interakcia medzi prvkami. Našťastie interakcie sú obmedzované pravidlami. Teda princíp riešenia problému spočíva v úprave pravidiel. Úprava pravidiel môže byť dvojaká:
1) Obmedzením zdroja neakceptovateľného problému, čím nakoniec vzniknú akceptovateľné problémy – rast spoločnosti
2) Obmedzením zdroja akceptovateľného problému, čím nakoniec vzniknú neakceptovateľné problémy – úpadok spoločnosti

Neriešiteľnosť problému:
Princíp neriešiteľnosti neakceptovateľného problému spočíva v neschopnosti upraviť spoločné pravidlá. Zdroj problému neakceptuje úpravu pravidiel, ktorá by pomohla. Zdroj problému trvá na zachovaní neakceptovateľného problému.
Ak neakceptovateľný problém je rastúci – treba nabrať dostatočnú silu na boj proti problému a ubrať mu na sile (napr. získať posilu na uhasenie ohňa, alebo aj boj proti závislosti na drogách by mal byť v skupine účinnejší)
Ak neriešiteľný neakceptovateľný problém je pod kontrolou – treba sa mu vyhnúť (napr. priepasť).
Na jednej významnej prednáške bolo raz povedané, že v situácii neriešiteľného problému pomáha ďakovať za iné veci, čo problém nie sú. Nechávam to ako možnosť, ale osobne si myslím, že tým sa len uľahčí víťazstvo problému.

Príklady v praxi:
Úpravu pravidiel štátu majú v kompetencii zástupcovia ľudu.
Keď pre nejaký akútny problém nie je zástupca, rieši sa táto požiadavka formou protestu (ľud sa zastúpi sám).
Keď ľud zástupcov nemá, ľud to rieši prevzatím moci (napríklad dosadením zástupcov formou predčasných volieb).
Kto sa nechce prispôsobiť pravidlám, bude sa brániť všetkými prostriedkami a hľadať podporu. Často napríklad takto:
– prehlásenie problému za neriešiteľný a „pod kontrolou“ a návrhu vyhýbať sa mu (vnímam, že nedostatočne sa riešia podvodný obchodníci, násilie v rodine, …, dokonca aj ta hranica čomu sa vyhýbať je neviditeľná).
– upriamenie pozornosti na neakceptovateľný problém nafúknutý z akceptovateľného, lebo tam je ďaleko väčšia nevoľa ho riešiť (šírenie nenávisti, …)
– prehlásenia, že ľudia sú dobrí a zlí. V skutočnosti sú však tí čo sa už prispôsobili a tí čo sa prispôsobia časom. Vytváranie skupiny „zlých“, čo sa neprispôsobujú a nič sa s tým nedá robiť, spoločnosti škodí. Veď kto by nechcel byť zlý, na koho pravidlá neplatia.

Dnes je za najväčší problém považovaný šírenie Hoaxov. Pravdu človek získa vzdelávaním, potom Hoaxy mu už nedávajú zmysel. Zvýšená miera šírenia Hoaxov je zapríčinená nedostatočným vzdelávaním. Ak však niekto, kto má kompetenciu šíriť informácie/vzdelávať (školy, noviny, reklamy, ústavný činitelia, …), šíri nepravdu, treba ho poučiť a nepoučiteľnému odobrať kompetenciu šíriť nezmysly.