janzilka

Keď človek rozmýšľa hlavne o tom, kto je pri moci, a nie o tom, čo tá moc robí a na čo slúži, prestáva rozmýšľať slobodne. V tej chvíli sa z neho stáva nástroj moci, nie jej kontrolór.

Moc sama o sebe nie je ani dobrá, ani zlá. Je to prostriedok. Problém vzniká vtedy, keď ju ľudia prestanú posudzovať podľa jej dôsledkov a začnú ju uctievať podľa osoby, symbolu alebo autority, ktorá ju drží. Vtedy moc nemusí ľuďom nič dávať — stačí, že je „naša“, „správna“ alebo „svätá“.

Človek, ktorý rieši prezidenta namiesto systému, vodcu namiesto rozhodnutí alebo Boha namiesto skutkov vykonávaných v jeho mene, v skutočnosti neslúži pravde ani spravodlivosti. Slúži moci. Často proti vlastným záujmom. Preto sa dá povedať, že je len užitočný idiot — nie preto, že by bol hlúpy, ale preto, že sa vzdal vlastného posudzovania.

Ak by ľudia hodnotili moc výlučne podľa toho, či zlepšuje život, či chráni slabších a či má jasné hranice, väčšina konfliktov by stratila zmysel. Vojny nevznikajú preto, že by moc bola potrebná, ale preto, že je uctievaná.

Skutočná sloboda nezačína otázkou „kto vládne“, ale otázkou „načo a komu tá moc slúži“.