Keď žijeme tak buď spolunažívame alebo bojujeme na to aby sme mohli nažívať buď spolu alebo bez. Keď bojujeme, tak chceme vyhrávať. Keď nevyhrávame, tak sa snažíme posilniť. Keď nevieme ako, snažíme sa s tým zmieriť. Keď nevieme tak utekáme do sveta, kde zosilnievať a vyhrávať vieme. A tohto lepšieho sveta sa len ťažko vzdáva. Kde takýto svet zohnať? Nie je nič ľahšie ako si nainštalovať hru, ktorá nám toto ponúka. No môže to byť aj šport, hazard, … čokoľvek kde môžeme silnieť a vyhrávať.
Úspech hier je teda jasný. Ale prečo sa to tak bežne deje?
Všetko je o boji. Resp. o pravidlách boja v bežnom živote. Lebo tie určujú kto vyhráva.
Bežný politik by nám povedal, že pravidlá boja sú jasné, že žijeme v demokracii. Teda väčšina porazí menšinu. Čiže má si človek robiť podporu, známosti a rozbíjať väčšie skupiny? Niekto ďalší povie, že boj vyhrávajú peniaze. Treba byt bohatý, kradnúť? Niekto zas povie, že vyhráva ten kto sa zbaví konkurencie. Treba sa zbavovať lepších? Rovnakú motiváciu majú ľudia čo si nepriznajú chybu, čo sú najmúdrejší, čo nedajú pokoj, ale aj tí čo sú na strane niekoho o kom si myslia, že prehrať nemôže. No väčšinou nikto nám nepovie ako pravidlá boja fungujú. Potom človek sa učí z toho čo vidí alebo čo mu ponúka televízia napríklad. Človek napríklad vidí, že silnejší poráža slabších. Teda treba bojovať len so slabšími? Niekto netuší ako boj funguje a jednoducho prehru len neznesie. O tomto by sa dalo veľmi veľa písať. Lebo žijeme v dobe zmätenej.
Chcelo by to jednotné pravidlo boja, ktoré by dokázal prijať každý. Pravidlo boja kde nikto neprehrá. Prehrávať nechce nikto. Riešenie však existuje. Cieľom evolúcie je spolunažívanie. A v spolunažívaní nikto neprehráva.
Riešením je teda pravidlo, ktoré hovorí, že v boji vyhráva ten, kto chce spolunažívať. Ten kto neočakáva prehru druhého. Kto očakáva prehru, mal by byt porazený aby dostal príležitosť hľadať spôsob ako spolunažívať a najbližší boj už neprehral.
Napríklad by mal prehrať rodič, ktorý trvá na tom aby dieťa ostalo o hladné a dieťa sa tomu nevie prispôsobiť, musí s tým bojovať. Naopak by mal vyhrať rodič ak dieťa trvá na tom aby rodič ho neustále obskakoval a rodič sa nevie tomu prispôsobiť, bojuje s tým. Pod prehrou sa chápe taká zmena, aby boj prestal. Teda napríklad zmena pôsobenia (napr. ospravedlnenie) alebo napríklad prerušenie pôsobenia odlúčením. Nešťastné je keď dvaja vzájomne očakávajú utrpenie druhého, vtedy by mali prehrať obaja. Takisto prehrať by mala aj väčšina, keď tlačí menšinu do niečoho s čím musí bojovať. No nebudú sa tu popisovať všetky boje.
A kde je teda pes zakopaný? Neexistuje nič ťažšie ako siahnuť na niekoho pravidlo, podľa ktorého žije a ktorému sa celý život prispôsobuje. Môže mat ľudstvo akékoľvek dobré pravidlo pre každého, no presadiť ho potrebuje toľko sily aby boli porazené všetky ostatné pravidlá, ktoré ľudstvu nedoprajú spolunažívanie.
Tak držme ľudstvu palce nech sa to niekedy podarí. Aby ľudia mohli spolunažívať najskôr sami so sebou a neskôr aby vo väčšej sile si ľahko poradili aj s koronou, klímou a ďalšími nepriateľmi, ktorým prehra ľudstva vôbec neprekáža 😉
No zároveň je mi veľmi smutno keď vidím, toľkú nenávisť voči súčasnému premiérovi Igorovi, ktorý je silným zástancom konsenzu. Veď nikoho lepšieho, kto zastáva konsenzus, zatiaľ nemáme. Konsenzus je naša lepšia budúcnosť. V konsenze neprehráva nikto. Nepokazme si to.
Celá debata | RSS tejto debaty