Ak nám niekto tvrdí, že tu máme demokraciu, tak nevie čo je demokracia.
Majme problém A. Tí druhý nech majú tiež problém A. Bez akéhokoľvek nútenia, bez vlády, sa zhodnú na riešení pre problém A. Tomuto sa hovorí anarchizmus. Dôsledkom je, že tí s problémom A sú „dokonalý“ a niekto ďalší s problémom B je príťaž, niekto kto sa snaží pošpiniť tých dokonalých. V anarchizme neexistuje zlé riešenie. Sú len zlí ľudia, ktorí sa hádžu cez palubu. Dnes problémom A je Rusko.
Majme opäť problém A, ktorého riešenie škodí tím čo majú problém B. Ti druhý však majú problém B, no ich riešenie škodí tím čo majú problém A. Ak si idú za svojim riešením hlava nehlava, hovorí sa tomu anarchia. Problém A je Rusko, problém B je západ. A tým konfliktom je vojna.
Majme ešte problém C, ktorý zahŕňa aj problém A aj problém B. Potom riešenie problému C rieši problém A aj B a zároveň najmenej škodí problému A aj B. No riešenie problému C nie je logické ani pre A a ani pre B a tak musí byť vynucované. Tomuto sa hovorí demokracia. Vláda vládne (kracia), ale problémy dáva ľud (demos). V demokracii sa nikto nehádže cez palubu, neexistujú zlí ľudia, sú len nedokonalé riešenia a nedokonalé prostriedky na vynútenie riešení. Aj keď sú ľudia nútení do ohľaduplnosti, majú slobodu mať vlastný problém. Dnes problém C neexistuje. Dnes problém môže byť len jeden, nikdy nie A súčastne s B.
Teda s istotou vieme povedať, že keby sme mali demokraciu, tak riešením by nebolo ani riešenie problému A (víťazstvo západu) a ani riešenie problému B (víťazstvo Ruska), ale chýbajúce riešenie C, ktoré rieši problémy západu aj Ruska.
Okrem demokracie, je ešte aj autokracia, kde A je nútené do B alebo B do A, záleží čo viac vyhovuje vládcovi, nie ľudu. Kým v anarchizme „všetci dobrovoľne“ majú spoločný problém, tak v autokracii sú k tomu nútený. Aj toto sa hodí na dnešnú dobu. Kým na západe prevláda anarchizmus, tak v Rusku autokracia. Občas aj my máme zákony, ktoré si zmyslí jeden človek, ale väčšinou sa u nás zákony robia len keď o daný zákon má záujem „lepšia“ väčšina.
Politici však nevedia, že anarchizmus je vhodný napríklad pre politiku podnikov, ale nie pre riadenie štátu alebo svetového poriadku. Lebo podnik potrebuje tých najlepších a tí horší sú priťaž. Či už svetový poriadok alebo poriadok štátu, to naopak môže fungovať len s demokraciou. Nemôže sa svet zbavovať ľudí a štátov, len preto že nemajú rovnaký problém. Lebo topiaci vždy ťahá ku dnu čosi so sebou (záleží ako je mocný) a vzniká otázka, že koho sa zbaviť ako ďalšieho.