Spochybňovač spochybňuje potreby iných. Buď dehonestuje ich očakávania alebo vytvára im nové, ktoré ani nepotrebujú. Napríklad spochybňovač bude tvrdiť, že vakcínu nepotrebuješ alebo bude tvrdiť, že potrebuješ len vakcínu, ktorá je desiatky rokov testovaná. Šírenie nepravdivých alebo polopravdivých informácií im v tom často pomáha. Ohľadom spochybňovania, v poriadku je len audítorská činnosť keď sú nejakou smernicou dané očakávania a testuje sa či sú naplnené. Audítor nie je spochybňovač, on nezasahuje do očakávaní, teda taký by mal byť každý audítor.
Späť k spochybňovačom. Morálne spochybňovač významne zasahuje do základných práv jednotlivca alebo skupín. Zásah do očakávaní môže mať jednoznačný dopad na existenciu alebo kvalitu života.
Profilovo spochybňovači majú problém s tým, že si myslia, že ich práva sú napadnuté a ich obranou je útok na práva iných. Namiesto zjednotenia a presadenia rešpektu voči základným právam jednotlivca sa zbabelo rozhodli narušovať práva iných.
Napríklad spochybňovač by sa cítil bezpečne keby vakcína bola desiatky rokov testovaná. Jeho očakávanie je však pridrahé a preto potrvá desiatky rokov kým bude naplnené. Jeho reakciou je aby ani ostatní sa necítili bezpečne. Nevyhradzuje sa u výrobcu, ale útočí na spotrebiteľov a manipuluje s ich potrebami.
Konanie spochybňovača sa dá charakterizovať pojmom antireklama. Kým reklama verejne poukazuje na možnosť ako riešiť problém, antireklama toto riešenie verejne znehodnocuje presadzovaním alebo narúšaním očakávaní.
Legislatívne je povolené len presadzovať riešenie bez útoku na iné riešenie. Tak prečo má Slovensko tak veľa spochybňovačov? To nie je možné ich nejako zastaviť? V konečnom dôsledku sami sebe škodia. Ich problémy sa nevyriešia a kumulovanie ďalších problémov vytvára ďalšie a ďalšie napätie, kde jednoznační vinníci sú spochybňovači.