Snažíš sa brať ohľad na všetkých, hľadať riešenia, ktoré sú natoľko prijateľné, že môžu byt jednohlasne prijaté, ale sám na to nestačíš. Ostatní ti pripadajú horší. Ostatní sa neriadia toľkými zásadami. Pripadá ti, že si robia čo chcú. Napríklad pán minister školstva Gröhling. Bude predkladať riešenie, ktoré nedokáže byť jednohlasne prijaté, kým všetkých neunaví a nakoniec možno neostane nič iné ako to prijať. Žiakov a ich rodičov ma pritom po celý čas ako rukojemníkov.
Igor, čo teraz? Budeš donekonečna ukazovať ako je niekto zlý? Alebo s tým niečo spravíš? Nemyslíš, že je dosť zlá doba na to aby si niekto mohol dovoliť robiť veľké chyby?
Igor, prosím uvedom si jedno. Tvoje vlastné pravidlá sú možno fajn. Ale sú tvoje. Ak chceš aby sa niekto riadil pravidlami, ktorými sa riadiš aj ty, tak to musia byť spoločné pravidlá, pravidlá prijateľné pre oboch. A pokiaľ si niekomu šéfom, tak si nemôže dovoliť trvať na pravidlách, ktoré nemôžu byť prijateľné pre teba. A rovnako ty nemôžeš trvať na pravidlách, ktoré nemôžu byť prijateľné pre tvojho šéfa.
Pokiaľ sa nemýlim tak tvojim šéfom sú ľudia. Ty si zas šéfom ministrov. Čo takto zavolať si s pánom Gröhlingom a popýtať sa na jeho názor čo si v tejto dobe môžeme dovoliť a čo nie a nájsť pravidlá, s ktorými budete obaja súhlasiť? Čo sa týka tvojho šéfa, ľudu, je v poriadku, že dávaš najavo pravidlá akými sa riadiš a verejne sa ich snažíš obhajovať. Ale zrejme si si nevšimol, že ľudom sa nepáči ako si zlý na viacerých ministrov.
Ľudia potrebujú riešenia. Nie nefungujúcu vládu a konflikty. A vláda nie je len premiér, ale aj ministri a tak ďalej.
Opakuj si prosím, že úspešný premiér je premiér úspešných ministrov!