Máte pocit, že rastie napätie? Medzi lídrami, voči službám, voči dodávateľom, v partnerských životoch, kvôli klíme, kvôli korone, … To je preto, že nedochádza k potrebnému prispôsobovaniu. A keď bude napätie dostatočne veľké tak to buchne. Dôjde k tak agresívnym zmenám, aby sa veci dostatočne zmenili na to, aby k tomu prispôsobovaniu dochádzalo inak, keď to takto nejde. Možno len malé zmeny alebo možno vojna, možno koniec ľudstva, možno koniec planéty Zem, možno ďalší veľký tresk. Záleží ako veľké napätie bude. Preto je veľmi dôležité aby dochádzalo neustále k prispôsobovaniu v malom rozsahu, aby tie tresky boli čo najmenšie a čo najneškodnejšie.
A kde je problém?
Problém je v súčasnom vnímaní evolúcie: Život je neustály boj. Prežije najsilnejší („najdokonalejší“). Najsilnejší sa neprispôsobuje, lebo by narušil svoju „dokonalosť“.
Dôsledkom toho je rastúca ne-prispôsobivosť, individualizmus, povýšenectvo, viac konfliktov, viac napätia, človek musí tolerovať čo by inak netoleroval. Človek nemá na výber.
Správne vnímanie evolúcie je: Čo nevie spolunažívať, bojuje. Dochádza k vzájomnému prispôsobovaniu. Výhra je keď sa podarí prispôsobiť a je umožnené spolunažívanie. Keď sa nedá prispôsobiť, hromadiace napätie spôsobí odlúčenie. Odlúčení sa môžu prispôsobovať s niečím iným a takto pozmenení sa raz časom spolu stretnú a prispôsobia (môžu to byt aj miliardy rokov, energia nezaniká). Cieľ evolúcie vždy bolo a vždy bude spolunažívanie. Tri krát podčiarknuté.
Na prispôsobovaní s cieľom spolunažívania funguje konsenzus. Zameriavanie sa na problémy, s ktorými sa ľudia nevedia najviac prispôsobiť. Hľadanie riešení, ktorým sa prispôsobia všetci. A vylučovanie členov z konsenzu, ktorí sú proti spolunažívaniu. Ale takúto politiku svet nemá. Svet žije podľa súčasnej predstave o evolúcii a vďaka tomu môžeme vidieť ako jeden politik hnoji na druhého, ako firmy zaujíma hlavne koľko môžu vytiahnuť zo zákazníka a ako sa každý snaží bojovať proti spoločnému nepriateľovi sám.
Aby sa ľudstvu lepšie darilo, stačí aby správne vnímalo evolúciu? Áno stačí. Od vnímania takto základnej veci závisí každé rozhodnutie. A kto to ľudstvo naučí? Verejná odbornosť nemá ani toľko slušnosti aby odpísala, než to aby dala svoj pohľad ci je to pre ňu prijateľné. A sám do toho nejdem. Nikto neskončil dobre, kto sa snažil presadiť pravdu sám. Dosť, že to tu vypisujem. Možno jedného dňa, keď choroby budú agresívnejšie, klíma bude agresívnejšia, cena za jedlo bude agresívnejšia, tak niekto nájde tento článok a vy-zdieľa poznanie ku zúfalým ľudom. No do vtedy veľa ľudí zbytočne umrie a nikto nič na tom nezmení.
BTW: Kvôli nevere a žiarlivosti medzi ľuďmi nechcem písať novy článok. Vysvetľujem preto nižšie.
Nevera – človek sa prispôsobuje inému človeku ako tomu, ktorý od neho očakáva, že mu bude verný.
Žiarlivosť – znalosť, že mne sa človek, od ktorého očakávam vernosť, neprispôsobuje a tak žiarlim na všetko čomu sa prispôsobovať môže.
Človek sa neprispôsobuje keď, nie je dostatočne konfrontovaný alebo keď prispôsobovanie nie je možné.