V boji silnejší porazí slabšieho. Silu možno získavať podporou (napríklad vytváraním závislosti na tom čo treba podporovať) alebo získavaním výbavy (napríklad vyzbrojovaním, nadobúdaním schopností alebo ekonomickým rastom). Boj je také vzájomné pôsobenie, kde spolunažívanie nie je umožnené. Boj je typicky tým, že minimálne jedno pôsobenie je neprispôsobivé a neumožňuje ani jednu možnosť akceptovateľnú pre druhú stranu. Boj môže riadiť niečo silnejšie – pravidlá (napr. pravidlá boja, Demokracia – víťazí väčšina, zákon, diktátor, …) a vtedy silnejší je ten, komu sú silné pravidlá dostatočne priklonené. Výsledok silnejšieho je označované ako víťazstvo. Keď sa porazený nedokáže prispôsobiť, že je slabší, má potrebu zosilnieť. Bojom sa veci menia (evolúcia). Bežný človek je často neprispôsobivý a často bojuje. Napríklad sa nevie prispôsobiť životu bez potravy/kyslíka, že mu niečo ubližuje, že niečo nevie spraviť, že niečo nie je spravené, a pod. Ale človek bojuje aj keď sa niečo nevie prispôsobiť jemu a únik nie je možnosťou.
Lenže cieľom evolúcie nie je neustále niečo meniť. Mení sa niečo, čo sa nevie prispôsobiť a prestáva sa meniť keď dosiahne stav prispôsobenia, čo je skutočným cieľom evolúcie. Človek bojuje len keď sa nevie prispôsobiť, tak aby dosiahol stav prispôsobenia. Keď si človek môže vybrať, vyberá si možnosť, ktorej sa ľahšie prispôsobí.
Stav prispôsobenia označujeme ako spolunažívanie (rovnosť, láska, mier, väzba, vzťah, riešenie, harmónia, …). Ide o také vzájomné pôsobenie, kde pôsobenia sú prispôsobivé a pôsobia tak, že je možné nájsť akceptovateľnú možnosť. V spolunažívaní nezáleží, kto je silnejší lebo nedochádza k boju. Nájdenie možnosti akceptovateľnej pre všetky strany sa nazýva KONSENZUS (alebo tiež kompromis, dohoda, prispôsobenie, …. ). Konsenzom sa vytvárajú pomerne stabilné riešenia (istoty), na ktoré sa dá spoľahnúť kým sa nerozbijú v nejakom boji. Konsenzus sa stane terčom boja, keď diskriminuje (neumožňuje očakávané spolunažívanie). Napríklad dom neprispôsobený na hurikán. Bežný človek spolunažíva (ma vzťahy) s veľmi veľa vecami. Je to všetko naokolo, s čim nebojuje.
Pre konsenzus potom vieme povedať:
– je možnosť akceptovateľná pre všetky zúčastnené strany
– čím menej je diskriminačný, tým menej je vystavený boju a viacerí ho dokážu prijať
– tvorí sa prispôsobovaním, hľadaním možností, ktorej sa dokážu prispôsobiť zúčastnené strany
– keď je nejaká strana absolútne neprispôsobivá, dochádza k boju. Boj nie je súčasťou tvorby konsenzu. Boj slúži aby všetky strany boli prispôsobivé, vedeli spolunažívať
– ak nejaká strana zatají, že sa možnosti nevie prispôsobiť (tajne s ňou bojuje) tak marí tvorbu konsenzu alebo jeho zotrvanie. Väčšinou je to v snahe vyhnúť sa potenciálnemu boju, lebo chce spolunažívať, ale necíti sa dosť silná na víťazstvo v boji
– teda vzniknutý boj potrebuje jasné pravidlo, že víťazí ten kto chce spolunažívať, ten kto nijako neohrozuje iných.
Potom pravidlo boja potrebné pre fungovanie tvorby konsenzu je mierne v rozpore s demokraciou, ktorá hovorí, že v boji víťazí väčšina. Tiež treba pripomenúť, že demokracia presadzuje riešenie väčšiny a preto nik sa nechce ocitnúť v menšine. Tiež platí, že ktokoľvek mocný, ktorý sa ocitne vo veľkom spolunažívaní tak bude v menšine. Preto platí, že demokracia bráni aby mocnosti sveta spolunažívali. Demokracia je to najlepšie čo donedávna ľudstvo malo, lebo zabezpečovala aby vedela spolunažívať väčšina. Dnes nám to však už nestačí. Preto jedného dňa demokraciu plne vystrieda konsenzus. Vďaka tomu sa ľudstvo naučí spolunažívať viac ako doteraz a možno jedného dňa zmení aj energiu čiernej diery pre spolunažívanie a žiadny ďalší tresk tak skoro nebude. Už dnes je konsenzus presadzovaný na úkor demokracie. Tak mu držme palce 😉
BTW: Neviem čo trápi niekoho, preto píšem málo a všeobecne. Ak máte niečo, dajte mi vedieť, prosím. Rád vyjasním situáciu aj k niečomu konkrétnejšiemu.