janzilka

Nižšie sú skopírované princípy Darwinovej teórie z Wikipédie. Na to je aplikovaný pohľad cez zákonitosť energie a nakoniec je odvodená nová teória s praktickým pohľadom.

Darwinova teória stojí na princípoch:

* Jedince v populácii sú mierne odlišné (variabilné). Ich prežitie nie je náhodné, ale dochádza k neustálemu boju o život, pričom objektívne podmienene (zákonite) prežijú len organizmy, ktoré sú lepšie prispôsobené prírodným podmienkam ako ich konkurenti.

* Dochádza teda k prirodzenému výberu, vďaka ktorému sa prispôsobenie organizmov postupne zvyšuje.

———————————————————————————————————————————————————————————————————-

Najpoužívanejšia dokázaná zákonitosť, o ktorú sa opiera matematika alebo Einsteinova teória relativity, je Zákon zachovania energie. Z nej neúspešný boj o život (smrť) nemožno chápať, že ide o nejaký zánik (energie). Ale tak, že dôjde k takej premenne energie organizmu, kde nová forma energie nebude pôsobiť tak, ako je pôsobenie živého organizmu. Problémom Darwinovej teórie je, že prehraný boj, zmena pôsobenia je všeobecne prirovnávaná k neúspechu jedinca predurčeného na zánik. A pritom práve naopak, zmena pôsobenia je znakom evolúcie.

Vezmime si slušne vybaveného borca, ktorý denne maká na svojej fyzickej výbave a priemerného jedinca, ktorý to nepotrebuje, no myslí mu to. Obaja chcú prejsť horiacim poľom, čo spáli všetko živé. Je to prírodná podmienka. V takomto prípade možno oheň prežiť ak výbava jedinca je dostatočná (napr.ohňuvzdorná alebo oheň likvidujúca, …). Teda jedinec sa dokáže prispôsobiť pôsobeniu ohňa a nedôjde k premene jedinca na popol, emisie a iné formy energie. Inou možnosťou je výbava, ktorá dokáže zmeniť vôľu jedinca a nevystaviť ho pôsobeniu ohňa. V tomto prípade priemerný jedinec sa ohňu nevystaví a otázne je či prežije borec, ktorý na prvý pohlaď je lepšie fyzicky vybavený a pravdepodobne sa nechce stavať do rovnosti s priemerným jedincom. Záverom je, že nič také ako všeobecne lepšie prispôsobený jedinec neexistuje. Dá sa byť len lepšie prispôsobený na danú situáciu vďaka výbave vhodnej pre danú situáciu. Je to relatívne, ako by povedal Einstein. Vytváranie nerovnosti medzi ľudmi nemá vedecké opodstatnenie.

———————————————————————————————————————————————————————————————————-

Pre vytvorenie všeobecnej teórie je potrebné sa oprieť o energiu a jej zachovanie, tak ako to urobil Einstein. Lebo nič všeobecnejšie ako energia neexistuje. Znenie princípov teórie je potom nasledujúce:

   * Zachovanie schopnosti špecificky pôsobiť nie je náhodné, ale dochádza ku stretom s inými pôsobeniami, pričom objektívne podmienene (zákonite) sa záchova len také pôsobenie, ktorému sa dokážu prispôsobiť tieto iné pôsobenia. Ak sa mu nedokážu prispôsobiť tak svojim pôsobením prispôsobujú toto špecifické pôsobenie a dochádza k jeho zmene tak aby sa mu dalo prispôsobiť, dochádza k evolúcii.

  * Dochádza teda k prirodzenému výberu, vďaka ktorému sa prispôsobenie organizmov postupne zvyšuje.

———————————————————————————————————————————————————————————————————-

Vezmime si organizmus a jeho pôsobenie, ktoré nedokáže zmeniť. Potom prežitie tohto pôsobenia je vystavené neustálemu boju o život. Prežije len vtedy, ak je dostatočne silné na to, aby sa iné pôsobenia dokázali prispôsobiť. Pre zjednodušené použitie všeobecnej teórie, toto pôsobenie je pomenované ako Darwinove pôsobenie. Človek Darwinove pôsobenie používa napríklad na napĺňanie potrieb, keď rovnosť je neprijateľná. Ide o násilné pôsobenie, lebo iným pôsobeniam nedáva možnosť výberu.

Opäť si vezmime organizmus a jeho pôsobenie, ktoré sa však dokáže prispôsobiť nie len vlastným potrebám, ale aj potrebám iných pôsobení za predpokladu, že rovnosť je akceptovateľná. Nie je potreba ďalšieho prispôsobovania sa a teda nedochádza k boju. Nastáva rovnováha, ktorá je podmienkou pre vytvorenie väzby. Pre zjednodušené použitie všeobecnej teórie, toto pôsobenie je pomenované ako Twainovo pôsobenie. Človek Twainovo pôsobenie používa na spolunažívanie s okolitým prostredím. Ide o ohľaduplné pôsobenie, lebo s inými pôsobeniami sa dava do rovnosti a berie na ne ohľad.

Opakom Darwinovho pôsobenia je opäť Darwinove pôsobenie. Ide o pôsobenie, ktoré organizmus nedokáže zmeniť, no dokonale ho mení iné silnejšie pôsobenie. Prežitie takéhoto pôsobenia zavisí od škodlivosti silnejšieho pôsobenia. Človek takéto opačné Darwinove pôsobenie používa keď iné pôsobenie je úplne neškodné, a práve naopak, napĺňa potreby organizmu, rovnosť je tiež neprijateľná. Ide tiež o násilné pôsobenie, lebo iným pôsobeniam nedáva možnosť výberu.